PROBLÉMY VYUŽITIA HISTORICKÝCH PARKOV A ZÁHRAD V NITRE

Každý sídelný útvar má svoje charakteristické identifikačné znaky a prvky, ktoré vytvárajú jeho originálny obraz a jedinečnú atmosféru. Zhmotňujú v sebe históriu a životnú úroveň spoločnosti, ktorá ich zanechala po sebe. Okrem významných architektonických dominánt a urbanistických štruktúr je to sídelná zeleň či už vo forme pôvodných prírodných segmentov, alebo parkov a záhrad založených človekom. Zeleň je jedným zo základných mestotvorných prvkov a je organickou súčasťou kultúrneho a historického dedičstva miest a obcí.
Rekonštrukcie a dostavby historických mestských štruktúr realizované v súčasnosti reagujú na aktuálne požiadavky nových vlastníkov alebo nové podmienky a nároky na využitie týchto priestorov, odlišné od pôvodných funkcií. Snaha o najefektívnejšie a ekonomicky najvýhodnejšie využitie plôch často nerešpektuje historické a architektonické hodnoty týchto priestorov. Tým sa stráca neopakovateľná atmosféra, vyvážená proporcionalita a jedinečnosť pôvodných mestských štruktúr v prospech nekvalitných, kozmopolitných a univerzálnych riešení s krátkodobým efektom. Problémy hľadania možností a alternatív vhodného riešenia historických priestorov a najmä plôch zelene historických urbánnych štruktúr s akceptovaním súčasných požiadaviek majiteľov a investorov je možné demonštrovať na príklade Horného mesta v Nitre.
Norberg - Schulz píše v knihe Genius loci o starej Prahe, ako mieste, kde obyvatelia nových obytných súborov prichádzajú, aby si tu potvrdili svoju identitu. Dnešná Praha by bola bez starého centra sterilná a jej obyvatelia by sa premenili vo vzájomne si cudzie prízraky. Podobným príkladom je Mestská pamiatková rezervácia - Horné mesto pre obyvateľov Nitry.
Historická časť Nitry nazývajúca sa Horné mesto je veľmi špecifickou lokalitou. Pôdorys územia ako i stavebné možnosti sú veľmi limitované svažitou konfiguráciou terénu a skalným podložím, jeho história ako i súčasné využitie je veľmi odlišné od celého ostatného mesta. Vytvára jedinečný ostrov v centre mesta s vlastným životom a atmosférou. Práve vďaka týmto danostiam vznikla mimoriadne pozoruhodná urbanistická substancia s dominantou areálu hradu - Národnou kultúrnou pamiatkou. Väčšina objektov vrátane hradu slúži dodnes katolíckej cirkvi ako príbytky a učebne kanonikov a priestory cirkevných hodnostárov vrátane biskupa a kardinála, ostatné pôvodné meštiacke domy sú sídlom inštitúcií, najmenej objektov je rodinných domov. Rovnako história je úzko spojená s cirkvou. V súčasnosti je územie Horného mesta Mestskou pamiatkovou rezerváciou (MPR), vyhlásenou v roku 1981. Z hľadiska historického vývoja bolo Horné mesto urbanisticky zrastené s areálom hradu do prelomu 15. a 16. stor. Turecké nájazdy a stavovské povstania trvajúce 200 rokov si vynútili oddelenie hradu mohutným hviezdicovým opevnením. Z Horného mesta sa stalo podhradie opevnené rovnako mohutným prstencom hradieb. Nepokojné 16. a 17. stor. výrazne poznačilo pôvodnú zástavbu a mnoho objektov bolo zničených. Zachovali sa pivničné priestory, ktoré nekorešpondujú so súčasnými domamy na ktorých stoja, sú zaujímavé tvarom, hĺbkou, klenbami a odvetracími šachtami. Ich pôvod a funkcia sú dodnes nejasné. Pokojnejšie 18. a najmä 19 stor. znamenajú stavebný rozmach. Najvýznamnejšími stavebnými objektmi rovnako v hľadiska záhradných priestorov sú (vyznačené v mapovej prílohe):

1. Meštiacky dom na Samovej ul č. 1, kde sídli Krajská knižnica K. Kmeťku
2. Meštiacky dom na Samovej ul č. 3, sídlo CHKO Ponitrie
3. Meštiacky dom na Samovej ul č. 9, sídlo Ústavu vedecko-tech. Informácií
4. Malý seminár na Pribinovej ul. č. 5, sídlo internátu bohoslovcov
5. Veľprepošstvo na Hradnom nám. č. 5, sídlo prepozitúry
6. Kanonický dom na Hrad. nám. č. 8, sídlo Krajského pamiatkového ústavu
7. Župný dom na Župnom nám. č. 3, sídlo Nitrianskej galérie
8. Františkánsky kláštor na Samovej ul. č. 4, slúži svojmu účelu dodnes
9. Promeritae quieti na Samovej ul. č. 12, ubytovňa penzionovaných kňazov
10. Veľký seminár na Samovej ul. č. 14, Kňazský seminár sv. Gorazda
11. Južné opevnenie hradu, slúži ako hospodárska záhrada a oddychový a meditačný priestor cirkevných hodnostárov

V rámci vypracovaných zásad obnovy MPR je zeleň chápaná ako súčasť verejných priestorov určených na relax a prechádzky a zeleň historických záhradných priestorov. V zásadách je odporúčanie zachovať hodnotnú vzrastlú zeleň a využiť ju aj ako optickú clonu u nevhodných novostavieb alebo stavebných úprav. U súkromných záhrad zachovať hodnotné solitérne dreviny. Jediná konkrétna zmienka o možných úpravách záhrad je u záhrady Veľkoprepošstva, a to náročnou formou terasovitého rozária. Týmto sme naznačili jeden z hlavných problémov nových realizácií plôch zelene v predmetnom území, a to nevyvážené určenie podmienok zásahov do jestvujúcich cenných historických objektov a priestorov zelene - historických záhrad. V praxi to znamená novodobé úpravy záhradných priestorov bez rešpektovania špecifík územia a bez využitia ich jedinečnosti. Ďalším veľkým problémom pre mesto je zneprístupnenie týchto priestorov verejnosti okrem ojedinelých kultúrnych akcií. Bez preháňania je možné konštatovať, že Horné mesto v sebe ukrýva hodnoty, ktoré nepozná väščina obyvateľov mesta, o turistoch ani nehovoriac. Mnohé zo záhrad kvôli zložitej svažitej dispozícii sú riešené terasovaním vo dvoch až troch terasách. Nie len samotné záhrady, ale i celková urbanistická štruktúra silne pripomína zmenšenú podobu záhrad v Prahe pod hradom na južných svahoch. Samozrejme, že je nutné chápať snahu majiteľa - cirkev o zachovanie intimity priestorov a súkromie. Nastolená je však otázka, či nie je možná koexistencia súkromných ( intímnych ) priestorov so sprístupnením aspoň u vybraných častí záhrad. Podobné príklady sú štandardné v západnej Európe ( Francúzsko, Švajčiarsko a pod.).
Ďalším okruhom problémov sú nové požiadavky na využitie týchto záhrad pre súčasný život najmä pre bohoslovcov. Treba si uvedomiť, že v seminári je trvale ubytovaných niekoľko sto mladých ľudí, ktorí majú obmedzené možnosti trávenia voľného času v historických záhradách. Otázne však je, do akej mieri je možné a únosné vytvárať v týchto záhradných priestoroch športoviská, či ihriská pre kolektívne športy. Paradoxne vyznieva návrh na využitie jednej z dvoch terás záhrady Veľkoprepošstva na polyfunkčné ihrisko, keď ako jediná je aspoň rámcovo uvedená v spomenutých zásadách obnovy Horného mesta z pamiatkového hľadiska. Argument, že vlastník má právo nakladať so svojim majetkom podľa svojich potrieb, veď aj tak sú priestory cudzím neprístupné nie je na mieste. Rovnaký problém predstavujú záhrady na južnom opevnení hradu. Je pravdou, že nie sú zachované podklady pôvodných dispozícií a záhrady vznikli ako sekundárna funkcia po strate obranného významu opevnenia. Ich poloha v centre mesta s výhľadom na centrum, ako i samotná atmosféra týchto priestorov by mala byť využitá ako súčasť verejnosti prístupných priestorov hradného areálu.
Okrem cirkevných majetkov sú zaujímavé aj záhrady bývalých meštiackych domov, kde sídlia najmä štátne inštitúcie. Tu je iný, opäť špecifický problém, a to snaha o vlastné rekonštrukcie a realizácie záhradných dispozícií pre vlastné potreby využitia. Sme svedkami nevhodných a neodborných zásahov budovaných v dobrom úmysle majiteľa. Výsledkom sú skalky, nevhodné materiály spevnených plôch a cestičiek, budovanie altánkov, záhradných krbov a podobných aktivít. Z hľadiska vhodnosti rastlinného materiálu a kompozície záhrad ani nehovoriac.
Stará ľudová múdrosť vraví, že všetko je v ľuďoch. Áno, je to pravda, a problémy záhrad Horného mesta v Nitre to plne potvrdzujú. Meniaca sa životná úroveň a názory ľudí, tiež generačná výmena so sebou nesú novú vlnu názorov na život a stvárnenie mesta. Pochopenie, že jedinečnosť a historické hodnoty nie sú plnohodnotne nahraditeľné môže pomôcť aspoň čiastočne preklenúť aj súčasné problémy s historickými záhradami Horného mesta. Zároveň príklady zo zahraničia jasne ukazujú, že je možné nekonfliktne spojiť verejný záujem so súkromnými požiadavkami na využitie historických priestorov. Rovnako ako aplikovanie nových prvkov a funkcií harmonicky s geniom loci daného priestoru. Preto veríme, že záhrady Horného mesta sa stanú vyhľadávaným turistickým miestom a rozšíria jedinečnú ponuku atraktivít mesta Nitra.

Ing. Zoltán Balko, MsÚ Nitra

 
 

seznam sborníků